Keďže medzi nami chovateľmi hydiny pribúdajú stále noví „rovnako postihnutí“ snahou, že dokážu nahradiť hociktorú starostlivú kvôčku, rád by som im to uľahčil. Ideálne je, keď máte po ruke „Liaharenskú bibliu“ príručku od p. Tuláčka „Líhnutí drůběže“ vydanú v r. 1986. Tam sa dočítate všetko potrebné počnúc zložením vajíčka a vývojom zárodku, až po systémy liahnutia na veľkých farmách. Väčšinou je však základným problémom liaheň.
Obyčajne ide o staršie typy liahní, vyrobené koncom minulého storočia, či už fabrické originály (hlavne BIOS), alebo dielensky sériovo vyrábané (p. Pivovárči z Trenčína), resp. rôzne prerobené staré chladničky a mrazničky. Mnohí ich už kúpili z druhej, či tretej ruky, alebo podedili, či našli niekde na povale. Chýbajú návody a dokumentácia k prevádzkovaniu liahne a hlavne skúsenosti.Počas viac ako 15 rokov liahnutia som sa stretol s mnohými z nich. Niektoré (aj tie amatérske) vyrobené zo starých chladničiek boli na úrovni tých továrenských (otáčali, vlhčili, s núteným prúdením vzduchu) a dosahoval som s nimi celkom úspešné výsledky.
No sklamal som sa v niektorých plechových skrinkách, ktoré ohrievali 4 žiarovkami a výsledky boli žalostné. Takže nie je liaheň ako liaheň., aj keď každá
zohrieva a vypína pri učitej teplote. V posledných mesiacoch som zaznamenal dosť intenzívnu inzerciu na relatívne lacné liahne rumunskej, či ukrainskej produkcie, na kvalitu ktorý
ch sú rozporuplné názory.
Stolové malé liahne BIOS
Začínal som kedysi s malou okrúhlou plechovou liahňou vyrábanou firmou BIOS Sedlčany typu Bios Mono 03 na 35 slepačích vajec. Neskôr som si zadovážil jej väčšiu „sestru“ Bios Mono 09 na 90 slepačích vajec. Obe boli maximálne spoľahlivé a vyliahol som v nich hrabavú i vodnú hydinu (sliepky, morky, perličky, kačky i husy). Keďže nemali zabezpečené mechanické otáčanie vajec, bola ich obsluha dosť náročná. Choval som hlavne zdrobnelú hydinu a tak do liahne vždy vošlo o tretinu až polovinu viac vajec, ako bola oficiálna maximálna kapacita liahne. U malej liahne to ešte išlo, ale pri tej väčšej to boli každé ráno „galeje“ otáčať aj 120-140 vajec. To isté sa opakovalo zase každý večer 19 dní za sebou. Aby som vedel ktoré vajcia som už otočil, nakreslil som si na každé z nich (ešte prd vložením do liahne) bodku a oproti na druhú stranu krížik. Tak som ráno otáčal vajcia krížikom hore a večer naspäť bodkou hore. Otáčať by sa mali cez spodnú špičku, ale niekedy, keď som sa ponáhľal, tak som ich len pošúľal a pretočil o 180°. Ďalším problémom bolo chladenie vajec od 10. dňa na teplotu „očného viečka“, ako sa píše v staršej literatúre. Stačilo len vyklopiť vrchnák liahne a už sa chladilo (najprv počas otáčania vajec), ale neskôr sa už chladilo dlhšie. Tu bol zase problém nezabudnúť zavrieť veko liahne včas, aby vajcia nezachladli.
Tieto liahne sú spoľahlivé, nastavená teplota sa zapína a vypína s presnosťou 0,2 °. Vlhčenie je riešené tak, že sa pod drôtený rošt na dno liahne umiestni niekoľko plochých misiek s vodou, ktorá sa odparuje a musí sa pravidelne dolievať. V prípade dlhodobejšieho výpadku el. prúdu sa do plechových dvojitých stien liahne dá vpúšťať a vypúšťať horúca voda, ktorá dočasne stabilizuje teplotu, aby vajcia nezachladli.
Obrázky
Teplota pri liahnutí hrabavej hydiny u Bios 03: 38,8°C
Teplota pri liahnutí hrabavej hydiny u Bios 09: 38,61C
Teplota pri liahnutí vodnej hydiny u Bios 03: 38,6°C
Teplota pri liahnutí vodnej hydiny u Bios 09: 38,4°C
Pre hobby malochovateľov sú to ideálne liahne, pokiaľ si chcú naliahnuť kuriatka pre svoju obmedzenú potrebu. Ich jedinou nevýhodou je len ručné otáčanie vajec. Dnes ich výrovca Bioska Sedlčany ponúka v trochu modernejšej forme. Ich ponuku nájdete na www.bioska.cz
Stolová drevená liaheň
Výrobcom stolovej drevenej liahne na cca 80 slepačích vajec bol koncom deväťdesiatych rokov min. storočia p. Pivovárči z Trenčína. Spínaciu elektroniku má rovnakú ako Biosky. Jej tvar je však hranatý a neskôr vyrábané typy majú aj zabudované mechanické otáčanie vajec. Tie sú uložené v drôtených „kolískach“, ktoré sa mechanickým vytiahnutím a zatlačením tiahla na boku prednej strany liahne, preklápajú do opačnej polohy pod uhlom 45°. Pod nimi je plechový „bazénik“ na vodu, ktorá sa odparuje a dolieva. Vyhrievanie aj vetranie je zabezpečené podobne ako u stolových Biosiek. Dva dni pred terminom liahnutia sa drôtené kolísky s vajciami vyberú a dnu sa vloží drôtený rošt na ktorý sa ako do doliahne poukladajú nasadené vajcia a následne sa tam aj vyliahnu kuriatka.
Táto liaheň je podstatne „pohodlnejšia“ na obsluhu. Úspešne som v nej liahol aj morky a husy.
Teplota pri liahnutí hrabavej hydiny: 37,8°C
Teplota pri liahnutí vodnej hydiny: 37,7°C
Túto liaheň som už predal, keďže som ju nahradil podstatne modernejšou.
Skriňová liaheň Bios MIDI na 560 vajec
To je asi ako presadnúť zo starého Favorita do novej Octavie. Oboje je auto jednej značky, ale ten komfort je cítiť. Táto liaheň je už plne automatická. Má silný ventilátor, umiestnený v dolnej časti, okolo ktorého je výhrevné teleso. Takže neustále ženie teplý vzduch hore okolo liesok s násadovými vajciami, ktoré sa každú hodinu naklopia automaticky pod uhlom 45° na opačnú stranu. Pod ventilátorom je ešte plechova nádoba – bazénik, do ktorého z vonkajšej nádrže neustále doteká voda, ktorá sa odparuje a túto vzdušnú vlhkosť ženie ventilátor pomedzi liesky s násadovými vajciami. Od naloženia vajec až do 19. dňa nerobíte nič iné (okrem presvietenia vajec), len občas dolejete do vonkajšej nádržky čistú vodu. Denne sa jej odparia až 2 litre. To je pohodlíčko!
Liaheň má dvoje dvere a za každými je schovaná konštrukcia s 5 vynímateľnými lieskami (každá na 56 slepačích, či kačacích vajec), takže celkovo naraz je možné naložiť až 560 vajec. Dole na dne liahne sú 4 plastové bedničky, do ktorých sa na 19. deň preložia násadové vajcia ako do doliahne. O dva dni z nich len potom vyberáte vyliahnuté kuriatka.
Aby sa kuriatka liahli cez víkend, nakladám liaheň vždy v sobotu ráno. Po 10 až 14 dňoch vajcia presvecujem presvecovačkou. Večer vyberiem liesku (jednu po druhej) na stôl a nasadzujem na každé vajce na 1 sekundu presvecovačku. Tie čo sú prázdne „svietia ako lampa“. V oplodnených vajciach už je vidno „červený pavúčik“ nového zárodku. Horšie sa to stanovuje pri presvecovaní tmavozelených a modrých vajec Araucan, a najhoršie u čokoládovohnedých vajec Maransiek. Môžete si oči vyočiť a vidíte ... Podľa oplodnenosti vajec sa takto uvoľní 10-30% nasadených vajec. Tie sa môžu ešte natvrdo uvariť a skŕmiť hydine. Pozlučujem potom vajcia na ostatné liesky, tak, aby ich čo najviac bolo plne obsadených. Každú druhú sobotu nakladám novú liaheň . Aby nedošlo k zámene liesok s vajciami do doliahne, na každú z nich zavesím ceduľku s dátumom liahnutia kureniec.
Niekedy, keď je veľa zájemcov o liahnutie a donesú na jeden termín viac násadových vajec ako je max. kapacita liahne, tak ešte dole na doliahňové bedničky sa dajú postaviť 4 platá s vajciami, ktoré však už musíte aspoň ráno a večer ručne naklápať. Ale to len prvé 4 dni, lebo potom ich preložím na liesky, ktoré sa uvoľnili po preložení predchádzajúcej násady do doliahne. Teraz som mal naraz v liahni 680 vajec. Keďže do doliahne sa potom všetky nezmestia, tak využívam ako doliaheň práve vyššiespomínané stolové liahne, resp. pridám ešte 2 nízke bedničky. Vajcia v doliahni sa už neotáčajú, len sa jemne rosia. BRINSEA 380
Keďže liaheň Bios MIDI pamätá ešte socializmus a môže kedykoľvek vypovedať službu, rozhodol som sa na jar 2010, že si zadovážim rezervnú a náhradnú liaheň. Dlho som zvažoval a vyberal, zháňal informácie o rôznych typoch a výrobcoch liahní z Talianska, Nemecka a Velke Británie. Keby modernizovaná verzia Bios Midi od Biosky nemala cenu 110.000,-Kč, tak by som neváhal ani minútu a kúpil by som ju, keďže som s ňou max. spokojný. Na základe dobrých referencií, komfortu prevádzky a priaznivej ceny (840 EUR) som sa rozhodol pre britskú liaheň Brinsea, OvaEasy 380 Advance EX. Cez www.lihne.cz som si ju objednal a do 2 týždňov som ju mal doma, pričom mi importér aj predviedol ako sa používa a odskúšal ju. Chvíľu mi trvalo, kým som získal istotu pri nadstavovaní vstupných parametrov na dispalyi (teplota, vlhkosť, frekvencia naklápania), ale je to len otázka zvyku. Táto liaheň ma 3 plechové naklápacie podložky, na ktoré sa vojde spolu 6 plastových liesok. Na každú sa vojde približne 7x7 = 49 vajec priemernej veľkosti, takže jej celkova kapacita je 294 vajec a kapacita doliahne je 2x49 vajec. Liaheň je projektovaná na týždenné nasádzanie 98 vajec, ktoré sa potom presunú do doliahne. Keďže som však naraz naložil jej plnú kapacitu, tak by doliaheň nestačila. Na 19. deň som zastavil naklápanie liesok, ktoré ostali v horizontálnej polohe. Vlhkosť som zvýšil na 70% a na 21. deň sa kurence vykľuli.
Výhodou tejto plnoautomatickej liahne je, že sa dá presne naprogramovať teplota, ktorú drží s presnosťou na 0,1°C a vlhkosť, ktorú udržiava s presnosťou +-3%. Na liahni je samostatná nádržka s vodou, z ktorej čerpadielko podľa nadstavenej vlhkosti privádza vodu do vrchnej poličky s poreznou hmotou. Denne dolievam do nádobky cca 0,5 litra vody.Liahnutie kureniec a inkubačná doba
Hoci je inkubačná doba kureniec 21 dní, tak z praxe viem, že napr. zdrobnelé plemená sa vykľujú aj o deň skôr, ale napr. maransky a ťažšie plemená si dávajú „načas“ a kľujú sa presne až 21. deň. Pokiaľ vidím, že kura sa nevie behom niekoľkých hodín z vajca samo dostať a začína v ňom zasychať, zväčša mu z vajca pomôžem rozlomením škrupiny. Pokiaľ má zacelené bruško (vstrebaný žĺtkový vak), tak aj veľká časť z nich prežije. Často krát sa mi stáva, že niekoľko kuriatok má rozčapené nožičky, ktoré sa im neustále kĺžu a rozchádzajú od seba. Nevedia sami chodiť. V takom prípade (za asistencie manželky) im opatrne tenkou niťou zviažem k sebe nožičky (na širku malíčka), a behom 2-3 dní im spevnejú natoľko, že nitku môžete odstrániť. treba dať len pozor, aby ste ju pri zväzovaní moc nezatiahli, resp. aby ste ju nezabudli následne odstrihnúť. Tieto kuriatka o 2 dni úplne normálne behajú a sú k nerozoznaniu od ostatných.
Vajcia, z ktorých sa ani na 22. deň kuriatka nevykľujú zlikvidujem, keďže zárodky v nich buď uhynuli, alebo sú veľmi slabé na to, aby sa sami prebili na svet.
O počte nasadených vajec, výsledku presvecovania a výsledkoch liahnutia si vediem podrobné štatistiky už niekoľko rokov. Takže aj teraz viem zdokumentovať, akú oplodnenosť a liahnivosť som mal u chovného hejna v minulosti. Je to dosť zaujímavá chovateľská štatistika, lebo napr. u „problematických“ bezchvostových Araucan som mal aj 100% oplodnenosť i liahnivosť, čo je temer zázrak.
Presvecovačka - ovoskop
je to veľmi jednoduchá pomôcka liahniara. Ja som takú zdedil od kamaráta chovateľa. Je to tiež kutilské dielo, urobené zo starého lustra a spreyovej nádobky od laku na vlasy. Jej otvorený koniec akurát perfektne pasuje na vrch vajca a usmerňuje tak cez neho lúč svetla zo žiarovky v tubuse plechovky. Ideálne je, keď Vám niekto pomáha vyberať z liesky presvietené prázdne – neoplodnené vajcia. Ide to potom rýchlo a cca za 1 min. máte presvietenú celú liesku s 56 vajciami. Vajcia presvecujem obyčajne 10 až 14 deň po vložení do liahne. Mám tak 100% istotu, že dokážem vytriediť neoplodnené vajcia, resp. tie, kde odumrel zárodok.
Odchovne pre kurence
Zo starej vyradenej presklenej vytrínovej skrine som si urobil odchovňu na prvé dni života kuriatok Má tri samostatné oddelenia Hore nad nimi je zavesená žiarovka (bodová 40-60W) ako zdroj tepla a svetla. Celá skriňa je odvŕtaná aby v nej mohol prúdiť vzduch a unikať prebytkové teplo. Krmítka na prvé dni si vyrábam presne na šírku odchovne z tvrdého kartónu. Keď sa ušpinia tak ich spálim a vyrobím si nové.
V minulosti som sa stretával často s problémami, že kuriatka mali zalepené kloaky a mali problémy zo stolicou. Kŕmieval som zmeskou pre kurence. To bola príčina týchto problémov. Starý skúsený chovateľ a posudzovateľ hydiny p. Mikuš mi poradil, aby som prvé dni kŕmil len čistým kukuričným šrotom. Odvtedy ten problém nemám. Od 5 dňa začnem čistý šrot zahusťovať kŕmnou zmesou K1 až postupne prejdem na 8. deň len na čistú kŕmnu zmes. Napájam len čiernym čajom, ktorý po 2 týždňoch postupne riedim vodou, až prejdem po 6 týždňoch na čistú vodu. Do nápoja dávam kvapku vitamínov AD3. Dvojtýždňovým kurencom dávam už aj nastrúhane vajcia natvrdo uvarené, ktoré posypem zošrotovanými peletami lucerky, takže výsledné krmivo je zelené. Len sa tak po ňom vždy zapráši. Dobré je tiež pridávať nadrobno nasekané zelené, ak to už počasie dovolí.
Kurence po 5 dňoch prekladám do odchovní, ktoré som si zhotovil z vyradených umakartových jadier, ktoré ľudia z panelákov vyhodili. Je to výborný materiál, ktorý sa dobre umýva dezinfikuje a tým pádom je aj hygienický. Raz týždenne vymením kartónovú „podstielku“ za novú a starú spálim. Zdrojom tepla je bodová žiarovka 60 – 100 wattová. Vetranie riešim postupnou výmenou pevných krytov odchovne za sieťované.
Po vyliahnutí poslednej várky kureniec všetky kurence zavakcínujem Livacoxom, čím získajú doživotnú imunitu proti kokcidióze.
Niektoré z opisovaných liahní, presvecovačiek a odchovní som nafotil, aby bola lepšia predstava.
Snáď moje riadky a skúsenosti pomôžu hlavne začínajúcim chovateľom.