A A A

Hydina

Krásna, ale zároveň miznúca, prajeme si aby sa ako plemeno znovu objavila. Niekedy sú vykreslené ako záhadné – ako sama „Atlantída“.
Áno, sú zahalené trochou tajomstva. A ako to s nimi v skutočnosti je?

Pôvodné plemeno pochádza z Iránu, uvádza sa konkrétna oblasť v severozápadnej časti krajiny – provincia Ardabil a Ghilan. Obe provincie hraničia s Ruskom. Pôvodne boli v Rusku známe pod názvom Chlianskaja. Vtedajšie obdobie bolo veľmi pohnuté – vojny, vojenské pluky sa premiestňovali z jedného vojenského ťaženia k druhému. Z toho tiež prirodzene vyplýva aj migrácia vtedajších hospodárskych zvierat. Pochopiteľne vojaci po sebe zanechávali opustené zvieratá a boli to sedliaci a roľníci, kto sa o ne postaral. Samozrejme, boli aj iné spôsoby, ako sa zvieratá dostávali na bohaté statky a hospodárstva, napr. vo forme darov. A tak sa sliepky dostali do oblasti tzv. Veľkej Ruskej vyvýšeniny, nazývanej Orlovská. Oblasť sa tiahne od Moskvy až po Voroněž. Odtiaľ sa dostali až na územie dnešnej Ukrajiny.
Vráťme sa k samotnému začiatku – plemeno je vo svojej krajine pôvodu – v Iráne údajne stále chované pod názvom LARI – sú to dva typy miestnych malajek a asiliek. Dokonca sa dnes uvádza, že sa rozlišujú typy tzv. z hôr a z nížiny. Keď sa pozorne pozriete na fotografiu, je tam skutočne zreteľný „orlí“ pohľad.

Liahne pre drobnochovateľov

Keďže medzi nami chovateľmi  hydiny pribúdajú stále noví „rovnako postihnutí“  snahou, že dokážu nahradiť hociktorú starostlivú kvôčku, rád by som im to uľahčil.  Ideálne je, keď máte po ruke  „Liaharenskú bibliu“ príručku od p. Tuláčka „Líhnutí drůběže“ vydanú v r. 1986.  Tam sa dočítate  všetko potrebné počnúc zložením vajíčka a vývojom zárodku, až po systémy liahnutia na veľkých farmách. Väčšinou je  však  základným problémom liaheň.

Obyčajne ide o staršie typy liahní, vyrobené koncom minulého storočia, či už fabrické originály (hlavne BIOS), alebo dielensky sériovo vyrábané (p. Pivovárči z Trenčína), resp. rôzne prerobené staré chladničky a mrazničky. Mnohí ich už kúpili z druhej, či tretej ruky, alebo podedili, či našli niekde na povale. Chýbajú návody a dokumentácia k prevádzkovaniu liahne a hlavne skúsenosti.

Počas viac ako 15 rokov liahnutia som sa stretol s mnohými z nich. Niektoré (aj tie amatérske) vyrobené zo starých chladničiek boli na úrovni tých továrenských (otáčali, vlhčili, s núteným prúdením vzduchu) a dosahoval som s nimi celkom úspešné výsledky.

Entente Européenne d'Aviculture et de Cuniculture EE
Správa z medzinárodného školenia posudzovateľov hydiny Entente Européenne d’Aviculture et de Cuniculture EE 17.-18.september 2016 Sursee /Švajčiarsko

Medzinárodné školenie posudzovateľov hydiny patrí medzi veľmi dôležité akcie poriadané členskými krajinami EE. V roku 2016 sa školenie opäť konalo spolu s holubiarmi v mestečku Sursee vo Švajčiarsku. Hostiteľom bol Švajčiarsky zväz Kleintiere schweiz a jeho sekcie Rassegefluegel Schweiz. Spolu bolo prítomných 80 účastníkov.. A to nielen po praktickej stránke ale i po organizačnej. Za Český svaz chovatelů sa školenia zúčastnili: Nedělka Václav, a Žuffa Peter ,ktorý spolu s Petrom Krajčírom reprezentovali i Slovenský zväz chovateľov.

Užitoční priateliaV dnešnej dobe je opäť populárne mať pri dome svoj vlastný chov hospodárskych zvierat. Ľudia si vedia zrátať, že chov domáceho zvieraťa sa vyplatí ďaleko viac ako kúpa mäsa, vajec, či iných produktov hospodárskych zvierat. Naviac, kvalita domácich produktov je ďaleko vyššia a hlavne kontrolovateľnejšia ako tých komerčných. Dnes vám teda prinášame niekoľko dobrých rád, ako správne chovať hydinu.

Všeobecné rady
Priestor budúceho chovu je potrebné pred naskladnením hydiny vydezinfikovať.
Môžete použiť práškový chloramín, tekuté savo, vápno alebo iný dezinfekčný prostriedok dostupný v drogérii alebo veterinárnej lekárni. (Lastanox, KMnO4 -podľa návodu na obaloch). Najlepšie je prostriedkom vystriekať celý odchovný priestor, alebo ho pridať do farby, ak budete aj bieliť steny a podlahy. Vyumývať v roztoku treba aj napájačky a kŕmidlá.

Hlava kohútaSicílčanka (iné názvy použité v slovenčine – sicílska kura, sicílska kvietkovaná kura, sicílska korunkatá) je ľahké nosivé plemeno vyznačujúce sa zvláštne utváraným, čašovitým hrebeňom a bridlicovo sfarbenými behákmi. Pochádza z Talianska, z ostrova Sicília (tu ju nazývajú siciliana, v nemčine sizilianischer Becherkamm).

Je bystrá, raná, zhánlivá s dobrou, skoro nastupujúcou znáškou. Je pre ňu charakteristický čašovitý (kalichový) hrebeň. Operenie má bohaté, k telu dobre priliehajúce. Jej nároky na ustajnenie, ošetrovanie a kŕmenie sú rovnaké ako pri iných ľahkých nosivých plemenách. Je lietavá, preto tam, kde musí byť v obmedzenom výbehu, by tento mal byť aj zhora pokrytý pletivom.