V Arabskom svete pod týmto názvom sa uvádzajú strmhlavé letúny, ktoré zastrešujú štýlovo osobitnú skupinu holubov so spôsobom letu takmer nevídaným. Výstižný názov by skôr znel ako „padajúce kamene“ z neba. Pre túto zvláštnosť sa radia medzi raritné plemená o ktoré je veľký záujem v celom svete. Reprezentujú výslovne športové holuby so svojským lietaním.
Kŕdeľ po vypustení a vo voľnejšej formácii vystúpi do stredných výšok. Tie najvýkonnejšie dosiahnu aj vyššie letové hladiny. Zvyčajne na zaužívaný signál alebo povel sa strmhlav spustia dole a pristanú na chovnom zariadení. Takúto hru môžu predvádzať opakovane. Nerobí im to žiadne problémy.
Holuby sú na takúto záťaž fyzicky pripravené. Ich anatomická stavba tela je robustnejšia, so silnejšou a klenutejšou hlavou. Podobne aj krídla sú mohutnejšie a lepšie prispôsobené takejto záťaží, na rozdiel od iných letúnov. Exteriérovo sa na prvý pohľad dajú spoznať.
Predovšetkým zvláštny typ hlavy je tak špecifický, že nemožno ich zameniť a neidentifikovať. Potom je to príznačná farba očí od perlových, oranžových, karmínovo červených a dokonca s dúhovo zeleným nádychom. K podobným zvláštnostiam patrí aj dlhší krk, s výrazným lalokom, ktorý je dominantným znakom príslušnosti plemena.
Farebná rozmanitosť a kresby sú tak identické, že podľa nich sa určuje príslušnosť k danej krajiny. K základným znakom patria farebné líca, biely golier na krku alebo pančušky na nohách. V zásade sa chovajú vo všetkých farebných rázoch a medzi farbách. Podľa toho sa delia na turecké, sýrske, libanonské, iracké a tie ešte na regionálne podskupiny na celom Arabskom polo ostrove.
Dewlap holuby je zastrešujúci názov pre viaceré krvné línie týchto letúnov, chované v prímorských oblastiach Stredozemného mora. V tamojších veľkých mestách ako je Antálya, Aleppo, Damašek, Bejrut, ale aj mimo tejto oblasti, napríklad Bagdad, Basra majú svoj team týchto holubov, ktoré sa len v detailoch a nepatrne odlišujú. Predsa však ich chovatelia túto identifikáciu dobre ovládajú. V rámci nich sa ešte diferencujú na Mazon, Abu-Abse s chochlíkom, atď. Pre lepšie spoznanie je potrebné ich v krátkosti popísať.
Bejrut letúny sú stredne veľké, s telom sa mierne zvažujúcim. Hlava má byť klenutá a začína primerane dlhým zobákom farby bledo rohovej. Čelo takmer bez prerušenia v línii zobáka, plytšie vystupuje hore a v nižšom klenutom oblúku pokračuje temenom, ktoré končí tylom. Oči bývajú tmavo perlovej farby. Farebnosťou veľmi nevynikajú. Najčastejšie sú v modrej, s viacerými modifikáciami. Štýlovo lietajú priemerne, ale vo vytrvalosti zaostávajú za ostatnými.
Basra letúny majú priamo držanú postavu, rámcovo silnejšieho tela, ktoré sa mierne zvažuje. Hlava vyjadruje vznešený výraz a má silnejší obdĺžnikový tvar. Zobák je stredne dlhý, bledo rohového až ružového sfarbenia. Čelo so zobákom tvorí negatívny zlom, je široké a strmšie vystupuje hore. Na svojom vrchole v klenutom oblúku, prechádza do podlhovastého temena a končí v rovnakom ohybe v tyle. Profil tváre je plnší, so živými očami oranžovej farby a sivo bledou obočnicou. Farebnosť je založená na svetlejších odtieňoch, najčastejšie zastúpených bledo žlto krémovou, blankytne modrou alebo striebornou farbou.
Sýrske letúny sú silnejšej postavy, so zdanlivo držaním tela nie strmým, ale vodorovnejším. Hlava je guľatejšia, s výrazom pohotovosti. Zobák hrubšie formovaný, ale stredne dlhý má mierny sklon dole, býva farby bledo rohovej. Čelo pokračuje bez prerušenia v jeho línii a strmšie stúpa elegantným klenutím do oblúkovitého temena, ktoré končí v rovnakom ohybe v tyle. Oči sú červenooranžové a obočnica je svetlo šedá. Krk je dlhší, kužeľového tvaru, s výrazným lalokom. Farebnosť je najviac rozšírená v kombináciách modrá alebo modro jarabá, čierno jarabá, červeno jarabá alebo plavá. Tie sa ešte delia na svetlý alebo tmavší odtieň. Charakteristickým znakom pri kresbe je biela lyska na čele, rovnako aj po stranách krku, niekedy aj na krídlach, ktoré majú 7 – 10 letiek prvého radu bielych.
Kučeravé letúny tvoria zvláštnu varietu, ktorá sa vyskytuje vo viacerých oblastiach Orientu. Podstatný rozdiel od druhých je nábeh kučeravosti peria na štítoch krídiel. Telesné proporcie sú totožné, len na bielom základe sú po stranách líc farebné škvrnky rôznych tvarov a zvyčajne v modrej, červenej alebo žltej farby. Niekedy býva farebný aj chvost.
Dewlapy sú veľmi vzácne letúny, ktoré majú niekoľko storočnú tradíciu. V domovine ich drží nespočetné množstvo chovateľov a svojou exkluzivitou sa radia k prominentným plemenám holubov. Hodne priaznivcov pribúda aj na našom kontinente.